Sobota večer, siedma hodina, aký ideálny čas na El Clasico. Aspoň taký prívlastok sme dali my tomuto zápasu, ktorý bol pre nás nesmierne dôležitý.
Zišlo sa nás celkom trinásť hráčov a to sme ešte netušili, že jeden z nás nebude môcť do zápasu vôbec nastúpiť.Obetoval sa Miloš Kubík, za čo sme mu všetci nesmierne vdačný a zároveň dúfam, že niečo podobné sa už nebude opakovať. Nastúpili sme do zápasu naozaj bojovne naladení a s novou posilou presvedčení, že dnes budú body naše. Ďuri, ako nová posila ukázal v čom sú jeho prednosti, bojoval, vracal sa. Jediným hendikepom bola ešte slabšia kondícia, ale tú on určite čoskoro doženie.
Poďme teda k zápasu. Ten sa začal v miernom tempe, šance neboli ani na jednej ani druhej strane. Začiatok bol mimoriadne opatrný, ale treba povedať , že úvodne minúty patrili nám. V 2. minúte sme však nechali útočníkovi súpera až moc priestoru na strelu a ten sa trafil neskutočne do ľavého horného rohu. To domácich naštartovalo a v 4. minúte po rýchlom brejku sa trafili druhýkrát. Tieto dva góly nás trochu položili a súper mal hru pod kontrolou, nedarilo sa nám dostať do hry, v čom mal prsty aj hlavný rozhodca. Neustále nás verdiktmi brzdil v rozohrávke a súvislej akcii. Po nezáživných minútach sme začali mať aj my veľké šance a už keď to vyzeralo, že sa trafíme a budeme mať tlak, v 22. minúte ušiel súperov útočník a skóroval tretíkrát.
Polčas bol teda 0-3 v náš neprospech. Počas prestávky sme sa s chalanmi bavili, čo treba jednoznačne zmeniť. Plný odhodlania zvrátiť výsledok, sme sa vo štvorici postavili na úvodnú rozohrávku druhého polčasu a už po niekoľkých sekundách po osi Pedrito, Romaňo sa krásne trafil Adriano. Radosť z gólu bola naozaj obrovská, v tej chvíli Amigos ožili a začali sa diať veci. Po niekoľkých ďalších našich akciách prešiel Miro cez súperovu obranu, priťukol bratovi loptu a Michal sa trafil 2-3. Celá striedačka vyskočila a bolo vidno, že Amigos si veria na obrat. Nasledujúca desaťminútovka sa niesla v našej réžii, súper hrozil len z mini brejkov, ktoré naša obrana skvele zachytávala. V 40. minúte ušiel Adriano obrane súpera po krídle, ľahko sa natlačil na stred, naznačil strelu a ponúkol druhý gól Mišovi, ten ako kanonier nemohol odmietnuť a bolo vyrovnané. Domáci ešte väčšmi znervózneli, ale začali sa tlačiť pred nášho brankára, ktorý nás v tom čase podržal po niekoľkých jedovatých strelách. V jednom prípade sme už videli loptu v našej sieti, avšak nás zachránila žŕdka. Po našom vyrovnaní však začal úradovať rozhodca a po úplne nezmyselných verdiktoch sa nám vykartoval Adriano a postupne sa ešte žltilo pred očami Mišovi a Gulovi. Po jednej z našich veľkých šanci sa v pokutovom území súpera ocitol na zemi Romaňo a vehementne sme sa dožadovali sedmičky, ta však neprišla a na naše zdesenie aut rozohrával súper, po ich zakopnutí lopty. K celkovému výkonu rozhodcu pri tribúne sa ťažko vyjadrovať, ale zhodou okolností to bol rozhodca, ktorý týždeň dozadu hral proti nám a hádzal stoličku po svojom kolegovi. Nech si každý z vás urobí na to svoj názor. Ďalej však k zápasu, ten sa stal naozaj napínavým a naše krásne minúty, minúty šťastia sa čoraz viac približovali. Časomiera ukazovala 4 minúty dokonca keď najaktívnejšia dvojica zápasu, Adriano a Mišo premenili svoju šancu na náš vedúci gól. To bolo radosti. Pedrito sa v tom čase pozrel na časomieru a nakoľko sme mali 5 faulov, bolo nutné zobrať si timeout. Poradili sme sa, že nebudeme zbytočne faulovať a budeme odkopávať lopty do bezpečia. Dlho sa nám to darilo, ale až do chvíle kým sa rozhodcovi prestal páčiť výsledok zápasu. Po úplne banálnom súboji v strede ihriska zapískal faul, a náš súper kopal desiatku. Nemali sme ani sily na to mu to vyhovoriť, ale Juan vytasil asi zatiaľ najdôležitejší zákrok sezóny a zmaril súperovi darovanú šancu. Bravó Juan. Posledný dvojminútový úsek sme hrali perfektne a s prehľadom kontrolovali zvyšok stretnutia. Podľa mňa víťazstvo zaslúžené, dnes sme hrali jeden polčas piati proti šiestim.