Asi takto by sa dalo opísať naše posledné vystúpenie. Kto by bol predpokladal po zápase s Galacticos, po tak skvelom výkone, keď sa nám podarilo priblížiť k pozíciam na ktoré si robíme zálusk a na ktorých by sme chceli byť po skončení sezóny. Každý bol plný očakávaní, nikto si nepripúšťal nič iné len víťazstvo, čo vzhľadom na postavenie nášho súpera v tabuľke a pri naších ambíciach, plus keď si prirátame eufóriu ktorá sa dostavila po už spomínanom zápase s Galacticos. O to väčší šok bol pre nás výsledok tohto zápasu. Sebavedomo sme nastupovali na ihrisko, nič iné ako výhru okorenenú množstvom gólov v súperovej sieti sme si nepripúšťali. Ako sa zápas vyvíjal je snáď zbytočné rozoberať. Tento výsledok je varovaním do ďalších zápasov, pred prípadným podcenením súpera, prílišným sebavedomím a neúctou k súperovi. Mali by sme sa prestať pozerať do tabuľky, na ktorom mieste sa nachádza náš najbližší súper a mali pristupovať ku každému zápasu ako keby to bol ten rozhodujúci v boji o postup. Sezóna je stále na začiatku, čaká nás ešte veľa kôl, je len na nás ako sa k tomu postavíme, či budeme hrať tímovo s maximálnym nasadením, alebo tak ako sme ukázali v poslednom našom vystúpení, zbytočne nervózne, bezmyšlienkovite, kŕčovito. Pritom tento tím ma potenciál, dôvodov pre ktoré podávame nevyrovnané výkony sa nájde hneď niekoľko.
Náladovosť, keď sa nám darí sme k nezastaveniu, keď nie hádame sa a náš výkon je minimálne o 50% a viac horší, ako to čo sme schopní na ihrisku ukázať. Ďalej sú to hádky s rozhodcami, áno veľakrát sa cítime poškodení a právom, ale musíme si uvedomiť jednu vec, napriek všetkému si vytvárame množstvo šancí, ale nie sme schopní ich premeniť. Čiže dalo by sa ironicky povedať, že po bráne súpera strieľame my a nie rozhodcovia a my si sami svojou slabou efektivitou pri premieňaní šancí a ich zahadzovaní komplikujeme zápasy. Následne výroky rozhodcov pri sporných situáciách, sú už len takým bonusom k našej frustrácií, čím len dávame súperom šancu niečo so stretnutím urobiť. Napohľad to znie tak jednoducho, stačí hrať ako stroje, bez emócií, byť maximálne efektívny a ignorovať niektoré výroky rozhodcov. Všetci vieme že sa to nedá, ale stačí málo byť trochu viac odolnejší psychicky, nenechať sa zakaždým vyprovokovať súperom, prípadne rozhodiť verdiktom rozhodcu, a ukázať najmä tímového ducha. Spolu vyhrávame spolu prehrávame, dôležité je aby sme v každom momente držali spolu, neurážali sa na svojich spoluhráčov, ale radšej premenili tu negatívnu energiu čo pri takýchto situáciách v sebe máme, na tú pozitívnu a radšej sa povzbudili, zatlieskali si navzájom. Keď sa toto naučíme, potom si môžeme povedať že sme tím a určite bude mať každý z nás lepší pocit po zápase, či už víťaznom alebo prehranom.
Po poslednom zápase sme sa viac menej všetci stretli, chýbalo nás len pár kvôli rôznym povinnostiam. Vydiskutovali sme si určité veci, každý povedal svoj názor, ako ďalej, čo zmeniť, čo zlepšiť. Volili sme nového kapitána. Najbližší víkend nám ukáže ktorým smerom sa budeme uberať a či to čo sme si povedali budeme schopní preniesť aj na ihrisko.